Ako zasiahla energetická kríza Európu a dopady čierneho uhlia

Energetická kríza v Európe sa prehlbuje a ceny plynu a elektriny dosiahli nových rekordov potom, čo USA varovali, že tento kontinent nerobí dosť pre to, aby sa pripravil na potenciálne problémovú zimu.

Do začiatku vykurovacej sezóny zostáva zhruba mesiac a Európa nemá v zásobníkoch dostatok zemného plynu, ani si dostatočne rýchlo nebuduje zásoby. Amos Hochstein, vyslanec amerického ministerstva zahraničia pre energetickú bezpečnosť, povedal, že má o dodávky na tohtoročnú zimu obavy.

Po znovuotvorenie ekonomík a návratu ľudí do kancelárie sa po celom svete oživuje dopyt po energií. Rast európskych cien energií je len ochutnávkou toho, čo príde pre ostatné komodity.

Takisto Čína má nedostatok uhlia, ktoré poháňa väčšinu tamojšej ekonomiky.

Alternatívne zdroje pre výrobu elektrickej energie aktuálne nestačia pre uspokojenie vysokého dopytu.

Utlmená výroba elektrickej energie tak spôsobuje výpadky mnohých výrobných podnikov vrátane tých, ktoré spracúvajú kremík.

Na obzore je preto ďalšie prehĺbenie polovodičovej krízy a možný rast cien.

Od dodávok materiálov a produktov z Číny je pritom závislý celý svet.

Genézu súčasnej energetickej krízy je potrebné hľadať v predchádzajúcich rokoch v politikách zameraných na zníženie obrovských emisií oxidu uhličitého do atmosféry. Svet chcel ustúpiť od používania uhlia a zameral sa na nízkoemisné zdroje energie, akými sú plyn alebo obnoviteľné zdroje energie. K tomu všetkému pridávame brexit, ktorý má obrovský vplyv na súčasnú bláznivú situáciu vo Veľkej Británii, ekonomické spomalenie spôsobené koronavírusom, ktoré viedlo len k dočasnému zníženiu dopytu po energetických zdrojoch a kľúčový a najmenej predvídateľný faktor - počasie.

Predchádzajúca zima viedla k poklesu stavu zásob plynu a iných surovín používaných na výrobu tepla na najnižšie úrovne za posledné roky. Koronavírus viedol k zníženiu hospodárskej činnosti v mnohých odvetviach, čo spôsobilo zníženie dopytu po výrobe energie. To viedlo k poklesu toku surovín po celom svete. Zásoby plynu a uhlia v Európe alebo Ázii sa v období zvýšenej aktivity nestihli obnoviť.

Využitie skladových zásob plynu v Európe je v súčasnosti iba na úrovni 74%, pričom päťročný priemer je na úrovni 89%. Podľa EIA, ak bude nadchádzajúca zima krutá, potom môžu niektoré oblasti čeliť nedostatku komodít. To je v súčasnej dobe prípad Veľkej Británie, kde sú zásoby vyčerpané a dopyt stále rastie.

Ceny energetických komodít sa za posledné mesiace zvýšili až o niekoľko stoviek percent. Ide o dôsledok nedostatku, ktorý umelo obmedzuje ponuku, ale predovšetkým o dynamicky sa oživujúci dopyt. Ceny energií ovplyvnia prakticky všetky aspekty ekonomiky.

Špinavé uhlie

Ďalším faktorom je však aj snaha tamojšej vlády o znižovanie uhlíkovej stopy v záujme znižovania dopadov priemyslu na globálnu klímu. Podľa dostupných informácií je totiž až 60 % čínskej ekonomiky poháňaná práve uhlím. Uhlie je vstupnou surovinou pre značné množstvo čínskych elektrární, pričom aktuálne ide o takzvaný „najšpinavejší“ spôsob získavania elektrickej energie.

Čínsky prezident Xi Jinping sa pritom zaviazal, že jeho krajina sa chce do roku 2060 stať uhlíkovo neutrálnou. V nasledujúcich rokoch tak má Čína vyvíjať čoraz väčší tlak na znižovanie produkcie energie z uhlia a uprednostňovanie „zelenších alternatív“.

Uhlie poháňa väčšinu čínskej ekonomiky, čo má drastický dopad na životné prostredie.

Ako sa ale krajina presvedčila, aktuálna kapacita alternatívnych zdrojov je nedostatočná. Výsledkom teda je, že krajina zápasí s nedostatkom elektrickej energie. To vyústilo do obmedzovania produkcie mnohých tovární, ktoré sú od nej závislé. A najnovšou obeťou sú práve podniky na výrobu kremíka.

Silná snaha znižovať emisie oxidu uhličitého, ktorá sa prejavuje hlavne v Európe, ale čoraz častejšie aj v Ázii, viedla k zaujatosti smerom k výrobe energie z obnoviteľných zdrojov. Rastúce ceny povolení na emisie oxidu uhličitého viedli k upusteniu od uhlia v prospech plynu a obnoviteľných zdrojov energie. Obnoviteľné zdroje však závisia od počasia - v Británii nie je žiadny vietor, zatiaľ čo v Nórsku nízka hladina vody viedla k zvýšenému dopytu po konvenčných zdrojoch energie. Rastú teda ceny nielen plynu, ktorého je v súčasnosti na trhu málo (z dôvodu skorších problémov so spotrebou a dodávkami), ale aj uhlia. Vysoké ceny energií sú dôsledkom špirály súvisiacej s cenami emisných povolení a vysokými cenami energetických komodít.

Vysoké ceny energií zvyšujú inflačné očakávania, čo vedie k vyšším výnosom dlhopisov. To má zase obrovský vplyv na dolár (vyhliadky smerom nahor), zlato (vyhliadky smerom nadol) a akcie, najmä technológie (vyhliadky smerom nadol).